Predmetom príspevku je analýza problematiky organizovania verejných športových podujatí, ktorej súčasťou je aj veľmi aktuálna téma diváckeho násilia, z pohľadu prokuratúry Slovenskej republiky, považujeme za potrebné poukázať na ústavné poslanie a pôsobnosť prokuratúry vykonávanú prokurátormi, ktoré vytvárajú ústavný a zákonný rámec pre aktívnu participáciu prokuratúry a prokurátorov na riešení predmetnej problematiky.

Prinášame Vám návrhy, podnety a závery, zhrnuté v rámci VI. ročníka konferencie ŠPORT a PRÁVO 2017, ktorá sa konala v konferenčných priestoroch hotela Aquacity v Poprade v dňoch 12. - 13. októbra 2017.

Prinášame Vám text zásadnej pripomienky, ktorú uplatnila UčPS k nelegislatívnemu materiálu, ktorý má byť predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky s názvom "Návrhu na uvoľnenie finančných prostriedkov zo zdrojov kapitoly Všeobecná pokladničná správa na rozvoj regionálnej športovej infraštruktúry v Slovenskej republike". Materiál je vedený na SLOV-Lexe pod č. LP/2019/616.

Okrem UčPS uplatnili zásadné pripomienky aj Ministerstvo financií SR a Generálna prokuratúra SR.
Znenie všetkých pripomienok uplatnených k materiálu si môžete prečítať TU

Príspevok sa zaoberá právnym postavením športových klubov de lege lata i de lege ferenda. Vychádza z právnej úpravy zákona č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu v znení neskorších predpisov, ktorý v stručnosti reguluje postavenie športových klubov, ich možnú právnu formu či zdroje ich financovania. V príspevku sú vznesené určité kritické pripomienky k doterajšej právnej úprave a navrhnuté určité zmeny právnej úpravy po zohľadnení niektorých zahraničných úprav v krajinách, ktoré v poslednom období prijali zákony o športe alebo iné obdobné predpisy upravujúce takéto otázky.

Z pohľadu spoločnosti sa na „šport“ dá pozrieť ako na vykonávanie dobrovoľnej voľnočasovej pohybovej aktivity ako náhrady za nevyhnutnosť telesne pracovať (šport pre zdravie) alebo ako na vykonávanie telesnej aktivity na takej úrovni majstrovstva, ktorá je atraktívna pre osoby, ktoré sa na tomto vykonávaní nepodieľajú (elitný šport). Cieľom použitia verejných prostriedkov na šport by mala byť maximalizácia pridanej hodnoty, ktorú šport prináša spoločnosti. Táto pridaná hodnota na Slovensku nie je jasne kvantifikovaná. Prevláda vnímanie športu z minulého storočia, to znamená primárne ako boj o medaily na medzinárodnej scéne. Šport ako predpoklad zdravia štát nevníma prioritne, o čom svedčí okrem iného aj vyučovanie telesnej výchovy na školách spôsobom, ktorý nevychováva mladých ľudí k pohybu, nekoordinované financovanie športu pre zdravie mnohými útvarmi štátnej správy a podobne. V elitnom športe napriek čiastočnému pokroku prevláda snaha štátu o riadenie jednotlivých športov, finančné nadhodnocovanie niektorých „tradičných“ športových odvetví (ktoré nezodpovedá ich domácemu a zahraničnému významu), viackoľajné financovanie z toho istého zdroja a pod.

Riešením môže byť presné kvantifikovanie pridanej hodnoty športu pre spoločnosť. Sledovať výstupné ukazovatele, ktorými sú napríklad počet obyvateľov, ktorí športujú pre zdravie, výsledky elitných športovcov s ohľadom na význam, aký majú pre domácu a zahraničnú verejnosť. Prostriedky z verejných zdrojov na centrálnej úrovni zlúčiť do jednej rozpočtovej kapitoly a ustanoviť ich správcu (napríklad Agentúru pre šport) s verejným kontraktom. Starostlivosť o jednotlivé športy prenechať národným športovým zväzom a odstrániť administratívne a legislatívne prekážky pre vykonávanie profesií v športe. Zákonom o športe definovať intervenciu štátu do športu na princípoch rovnosti prístupu a odstránenia informačnej nerovnosti.

Po tom, čo zákon o športe č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj “ZoŠ”) vstúpil do platnosti a účinnosti od 1.1.2016, vznikne bezpochyby potreba vytvorenia zmlúv, ktoré budú kopírovať zmluvné systémy, ktoré sme zákonom o športe do jednotlivých úrovní výkonu športu na Slovensku zaviedli do života. Bremeno praktickej prípravy týchto zmlúv prirodzene padne na samotné subjekty týchto zmluvných vzťahov - ergo športové organizácie a športovcov. Ako všetci iste vieme, športovcov, ktorí formulujú zmluvné dojednania so športovými organizáciami je zrejme (česť výnimkám) málo, preto podľa môjho názoru vyvstáva potreba podať pomocnú ruku športovým klubom. Nie je to patetický a sugestívny výmysel, výsledok tejto úvahy a celkovej myšlienky môže na konci dňa zjednotiť zmluvné vzťahy v slovenskom športe do jednotnej línie. Dá sa skúsiť naplniť myšlienku “JEDEN ZMLUVNÝ KONCEPT - VŠETKY ZMLUVNÉ TYPY ZÁKONA O ŠPORTE - JEDNOTNÉ SLOVENSKO”? Ak áno, tak ako?

Od 1.1.2016 vstúpil do platnosti a účinnosti z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Okrem iného, zákon prináša podstatnú zmenu v normatívnej úprave športových klubov, ktoré - či chceme, alebo nie - patria medzi najpočetnejšie a najvýznamnejšie subjekty v športe, ktoré vytvárajú konkrétne podmienky pre výkon športovej činnosti či už profesionálnym, amatérskym - no mnohokrát aj voľnočasovým športovcom. Zákon o športe podstatne mení ich postavenie, stanovuje im nové práva, ale aj povinnosti. Autor predkladaného príspevku si preto stanovil za cieľ vytvoriť akýsi zjednodušený prehľad nového postavenia, nových práv a povinností športového klubu, ako aj ďalších súvisiacich normatívnych spojitostí v zákone, čím sa snažil uľahčiť funkcionárom a pracovníkom týchto klubov orientáciu v novom zákonnom predpise.

Projekt prípravy "Nového zákona o športe" uzrel svetlo sveta začiatkom roka 2014. Jeho forma, spôsob vývoja, pracovné prostredie a personálny aparát môžu vytvoriť predpoklady pre kvalitný výsledok spoločnej snahy - zákon, ktorý na základe poznania, spoznania, vedomosti a invencie komplexne upraví nielen právne vzťahy vznikajúce v oblasti športu moderným, kvalitným, prepracovaným a hĺbkovým spôsobom.

Autor obsahom článku poukazuje na problematiku využívania právneho inštitútu novácie v športovo – obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré sa nachádzajú a realizujú v oblasti športu. Novácia, teda dohoda zmluvných strán o zániku záväzku (záväzkov) a jeho nahradení novým sa môže na jednej strane javiť ako jasná možnosť daná kontrahentom právnym poriadkom, no ak sa jej využívaním sleduje cieľ, ktorý právny poriadok či iný normatívny systém obchádza alebo sa mu prieči, môže takéto konanie niesť vlastnosti zneužívania práva. Príspevok zameriava pozornosť predovšetkým na obchodné spoločnosti nachádzajúce sa a tvoriace športovú obec , no taktiež na fyzické osoby – športovcov v postavení ich zmluvných partnerov.

Globálny rozmach športového stávkovania v posledných rokoch prináša so sebou mnohé sprievodné javy, ktoré sa môžu podpísať na jednej strane na rozvoji športu, avšak na strane druhej môžu niektoré športové odvetvia výrazne poškodiť. Príkladom pozitívneho vplyvu športového stávkovania na šport je jeho možná participácia na príjmoch do štátneho rozpočtu v jednotlivých krajinách, ktoré môžu byť následne použité priamo na rozvoj športu. Naopak, veľkú hrozbu pre základné morálne hodnoty a princípy športu znamená tzv. „match-fixing“ – vedomá manipulácia výsledkov športových stretnutí, či podujatí, ktorej účelom sú práve príjmy zo stávkovania na tieto športové podujatia. Napriek stúpajúcim vplyvom športového stávkovania, nie je štátna a vo väčšine prípadov ani európska, resp. medzinárodná legislatívna úprava pripravená efektívne využiť jeho pozitívny potenciál, ani čeliť jeho globálnych hrozbám.